Podmieňovací spôsob - kondicionály

Podmieňovacie spôsoby sa používajú pri špekulovaní o tom, čo by sa mohlo stať, čo sa mohlo stať a čo by sme si priali, aby sa stalo. V angličtine obsahuje väčšina podmieňovacích viet slovo if. Veľa podmieňovacích tvarov v angličtine je použitých vo vetách, ktoré obsahujú slovesá v jednom z minulých časov. V tomto prípade sa stretávame s pojmom "neskutočná minulosť", pretože síce používame minulý čas, ale v skutočnosti nehovoríme o niečom, čo sa stalo v minulosti. Existuje päť hlavných spôsobov tvorenia podmieňovacích viet v angličtine. Vo všetkých prípadoch sú tieto vety zložené z vedľajšej vety začínajúcej s if a hlavnej vety. Vo veľa záporných podmieňovacích vetách existuje rovnocenná konštrukcia vety s použitím "unless" namiesto "if".

Typ podmieňovacej vety Použite Čas slovesa v if vete Čas slovesa v hlavnej vete
Nultý Všeobecné pravdy Prítomný jednoduchý Prítomný jednoduchý
Prvý Možný stav a pravdepodobný výsledok Prítomný jednoduchý Budúci jednoduchý
Druhý Hypotetický stav a jeho pravdepodobný výsledok Minulý jednoduchý Prítomný podmieňovací alebo predprítomný priebehový podmieňovací
Tretí Nereálny minulý stav a jeho pravdepodobný výsledok v minulosti Predminulý Predprítomný podmieňovací
Zmiešaný Nereálny minulý stav a jeho pravdepodobný výsledok v prítomnosti Predminulý Predprítomný podmieňovací

Nultá podmienková veta

Nultá podmienková veta sa používa vtedy, keď čas, ku ktorému sa vzťahujeme, je teraz alebo vždy a situácia je skutočná a možná. Nultý kondicionál sa zvyčajne používa za účelom odvolávania sa na všeobecné pravdy. Čas použitý v oboch častiach vety je prítomný jednoduchý (simple present). Vo vetách s nultým kondicionálom môže byť slovo "if" zvyčajne nahradené slovom "when" bez toho, aby sa zmenil ich význam.

If veta Hlavná veta
If + prítomný jednoduchý (simple present) prítomný jednoduchý (simple present)
If this thing happens that thing happens.
If you heat ice it melts.
If it rains the grass gets wet.

Prečítať si viac o tom, ako používať nultú podmienkovú vetu.

Prvá podmienková veta

Prvá podmienková veta sa používa, keď sa odvolávame na prítomnosť alebo budúcnosť, kde je situácia skutočná. Prvá podmienková veta sa vzťahuje k možnému stavu a k jeho pravdepodobnému výsledku. V týchto vetách je if veta v prítomnom čase jednoduchom (simple present) a hlavná veta v budúcom čase jednoduchom (simple future).

If veta Hlavná veta
If + prítomný jednoduchý (simple present) budúci jednoduchý (simple future)
If this thing happens that thing will happen.
If you don't hurry you will miss the train.
If it rains today you will get wet.

Prečítajte si viac o tom, ako používať prvú podmienkovú vetu.

Druhá podmienková veta

Druhá podmienková veta sa používa, keď odkazujeme na čas, ktorý je teraz alebo kedykoľvek a situácia nie je skutočná. Tieto vety nie sú založené na fakte. Druhá podmienková veta sa používa v súvislosti s hypotetickým stavom a jeho pravdepodobným výsledkom. V druhej podmienkovej vete if veta používa minulý čas jednoduchý (simple past) a hlavná veta prítomný podmieňovací (present conditional).

If veta Hlavná veta
If + minulý jednoduchý (simple past) prítomný podmieňovací (present conditional) alebo prítomný priebehový podmieňovací (present continuous conditional)
If this thing happened that thing would happen. (but I'm not sure this thing will happen) OR
that thing would be happening.
If you went to bed earlier you would not be so tired.
If it rained you would get wet.
If I spoke Italian I would be working in Italy.

Prečítajte si viac o tom, ako používať druhú podmienkovú vetu s prítomným podmieňovacím časom (present conditional) a ako používať prítomnú priebehovú vetu (present continuous conditional) v druhej podmienkovej vete.

Tretia podmienková veta

Tretia podmienková veta sa používa, keď sa odvolávame na čas v minulosti a situáciu, ktorá je opakom reality. Fakty, na ktorých je založená, sú opačné oproti tomu, čo je vyjadrené. Tretia podmienková veta sa zvykne vzťahovať k nereálnemu minulému stavu a jeho pravdepodobnému minulému výsledku. V tretej podmienkovej vete if veta používa predminulý čas (past perfect) a hlavná veta predprítomný podmieňovací (perfect conditional).

If veta Hlavná veta
If + predminulý čas (past perfect) predprítomný podmieňovací (perfect conditional) alebo predprítomný podmieňovací priebehový (perfect continuous conditional)
If this thing had happened that thing would have happened. (but neither of those things really happened) OR
that thing would have been happening.
If you had studied harder you would have passed the exam.
If it had rained you would have gotten wet.
If I had accepted that promotion I would have been working in Milan.

Prečítajte si viac o tom, ako používať tretí kondicionál spolu s predprítomným podmieňovacím časom (perfect conditional) a  ako používať predprítomnú priebehový podmieňovací čas (perfect continuous conditional) v tretích podmienkových vetách. 

Zmiešaná podmienková veta

Zmiešaný kondicionál sa používa, keď sa odvolávame na čas, ktorý je v minulosti a na situáciu, ktorá pokračuje do prítomnosti. Skutočnosti, na ktorých je založené, sú opakom toho, čo je vyjadrené. Zmiešaný kondicionál sa používa na označenie neskutočnej minulosti a jej pravdepodobného výsledku v súčasnosti. V zmiešaných podmienkových vetách if veta používa predminulý čas (past perfect) a hlavná veta prítomný podmieňovací (present conditional).

If veta Hlavná veta
If + predminulý čas (past perfect) alebo minulý čas (simple past) prítomný podmieňovací (present conditional) alebo predprítomná podmieňovací (perfect conditional)
If this thing had happened that thing would happen. (but this thing didn't happen so that thing isn't happening)
If I had worked harder at school I would have a better job now.
If we had looked at the map we wouldn't be lost.
If you weren't afraid of spiders you would have picked it up and put it outside.

Prečítajte si viac o tom, ako miešať kondicionály.