Príbehy EF: Cristina zo Španielska na EF Oxford

Premýšľate o tom, že by ste toto leto odišli do Oxfordu študovať s nami? Cristina to vždy mala rada a vo veku len 15 rokov sa vydala na svoju prvú samostatnú cestu. Rozpráva nám o svojich zážitkoch z tejto cesty a veríme, že vám to pomôže zistiť, čo vás čaká, ak sa rozhodnete vyraziť ako ďalší 🙂

Ako vznikla myšlienka cestovať do zahraničia v takom mladom veku?

Som dieťa cestovateľov. Na svoju prvú cestu do Navarry som sa vybrala, keď som mala 3 roky. Odvtedy sme neprestali objavovať svet. Keď som mala 15, navrhli mi prvú cestu sama, na ktorú som nakoniec vyrazila so svojou sesternicou (hádejte, kto to bol). Najskôr som trochu váhala, lebo tri týždne sa mi zdali veľa, najmä na miesto, ktoré bolo za morom. Nakoniec som sa musela držať stĺpika na mieste stretnutia, aby som neodišla.

Zo všetkých destinácií, čo ťa priťahovalo na Oxford? Prečo si si ho vybrala?

Ako správna millennialka môžem povedať, že Harry Potter ovláda naše životy aspoň z 20 % a v 15 rokoch sa tento podiel zvyšuje na 80 %. Tiež som si chcela kúpiť typickú mikinu s kapucňou, ale v „originálnej“ verzii.

Na čo si z pobytu v rezidencii spomínaš najviac?

Bývala som v rezidencii Paul Kent Hall. Bol to jeden z najlepších zážitkov, na ktoré si doteraz spomínam, pretože každý deň sa stalo niečo nové. Spomínam si, že som nemala dáta a sťažovala som sa, že nemôžem nahrať fotky na Tuenti. Nemali sme žiadne informácie o tom, čo sa deje mimo Oxfordu, takže sme sa museli zabávať, ako sme vedeli.

Jedného dňa sme všetci skončili v kŕdli okolo starej televízie a pozerali jediný kanál, ktorý bol v španielčine (kresťanský kanál, ktorý vysielal omšu z Ekvádoru). Mali sme hodiny na Brookes University, kde bola mimochodom super spoločenská miestnosť. Rozdelili nás do skupín a ja som sa spriatelil s ľuďmi z rôznych krajín. S Philipom a Melissou (obaja z Dánska) som stále v kontakte.

Ako si sa cítil v škole?

Škola bola vopred dohodnutá v balíku, ktorý som si vybral. Personál bol milý a okolie krásne. Dúfam, že opravili núdzové dvere, ktoré spúšťali všetky alarmy vždy, keď si sa o ne oprel, a riskoval si infarkt.

Myslíš si, že človek môže naučiť sa a zdokonaliť svoju angličtinu jazykovým kurzom v cudzej krajine?

Veľmi záleží na tom, aký si človek. Môžeš sa učiť angličtinu od útleho veku (ako v mojom prípade), ale pokiaľ nepoznáš dôvod, prečo to robíš, nenaučíš sa to. V mojom prípade bola motiváciou Justin Bieber, ktorý dal veľa rozhovorov a ja som sa musel naučiť anglicky, aby som rozumel, čo hovorí.

Túto motiváciu ešte viac posilnil fakt, že sa mi páčil jeden Dán v Oxforde a musel som nájsť spôsob, ako s ním komunikovať. Ale keď nad tým premýšľam, najviac sa naučíte po skončení kurzu. Chcete si udržať priateľstvá, ktoré ste pravdepodobne nadviazali s cudzincami, a s pomocou prekladača sa naučíte veľa slovíčok.

Ako vyzeral tvoj každodenný život počas tých týždňov? Aký bol typický týždeň? A čo víkendy?

Spomínam si, že sme vstávali veľmi skoro (alebo chodili spať veľmi neskoro), a napriek tomu nám autobus U2 vždy ušiel, keď sme išli do univerzity. Rusi boli disciplinovanejší ako my a išli na zastávku skôr, aby ho stihli, a keď autobus dorazil na našu zastávku, bol už „plný“. Keď sa nám podarilo autobus chytiť načas, išli sme rovno do „kantíny“ s našimi „jedálenskými lístkami“. Pre všetkých to bola najlepšia časť dňa, pretože raňajky boli vynikajúce a vedúci nám pašovali Nutellu.

Potom sme mali asi 3 hodiny vyučovanie, až kým sme sa opäť stretli s ostatnými na obede. Niektorí z nás mali popoludní „intenzívny kurz“ a videli sme sa až neskôr, zatiaľ čo ostatní, ak mali voľný čas, išli do spoločenskej miestnosti. V spoločenskej miestnosti boli obrovské modré vaky na sedenie a veľa hier. Ak niekedy stretnete niekoho, kto bol v roku 2012 s EF v Oxforde, poproste ho, aby vám ukázal choreografiu „Rasputin“ z Just Dance. Mnoho dní sme mali popoludňajšie aktivity. Jedným z mojich najobľúbenejších momentov bolo, keď sme nastúpili do lodí, ktoré sa mali poháňať obrovskou tyčou. Dodnes neviem, ako to fungovalo, pretože nás musela ťahať iná loď, ktorej posádka vedela, ako na to.

A potom prišla noc. Tematické večery EF. Koľko fluorescenčnej farby som mal na oblečení. Koľko falošných fúzov mali vedúci, len aby nás rozosmiali. Vrcholom večera bolo vždy, keď zahrali pieseň EF (v mojom prípade to bola „Nothing Really Matters“) a všetci sme spolu tancovali tanec EF.

Cez víkendy boli špeciálne aktivity, ako napríklad hľadanie pokladov alebo návštevy rôznych miest. Spomínam si, ako som tancoval Macarenu na Trafalgar Square alebo ako som na uliciach Londýna narazil na celebritu (ktorú som ako jediný spoznal). Ak budete mať možnosť zúčastniť sa Summeranzy, budete sa skvele baviť.

Ako hodnotíte svoju skúsenosť?

10/10. Bola to bezpochyby skúsenosť, ktorá formovala môj život a už od útleho veku mi pomohla vidieť ho z inej perspektívy. Tento výlet ovplyvnil moju univerzitnú dráhu, voľbu kariéry v cestovnom ruchu a vedomie, že chcem vytvárať zážitky, ktoré budú rovnako obohacujúce ako ten, ktorý som zažila ja.

Veľmi mi to pomohlo prekonať plachosť a prijať samú seba. Keď 15 rokov vidíte každý deň tých istých ľudí, je veľmi ťažké sa vyvíjať kvôli strachu zo zmien a odmietnutia. Pomohlo mi to najmä lepšie spoznať samú seba, pretože bolo veľa ľudí, ktorí vo mne odkryli veľmi pozitívne stránky, o ktorých som nevedela.

Na čo nikdy nezabudnete z tejto cesty?

V puberte mi všetko pripadalo ako veľká vec, niekedy až nereálne. Pred Oxfordom som sa veľmi starala o to, čo si o mne myslia ostatní, viac ako o to, čo si myslím ja sama. Ale keď cestujete, stretnete toľko ľudí s rôznymi názormi na vás, že to prinúti prehodnotiť, ako vnímate veci. Nie je to tak, že mi to teraz je jedno, ale naučila som sa tomu prikladať menšiu váhu. Nikdy nezabudnem na pocit, keď ma prijali medzi cudzími ľuďmi. Bola to veľmi oslobodzujúca skúsenosť.

Prečo by si to zopakovala?

Pretože je to úplne iná situácia, než na akú si zvyknutý. Tých tri, štyri týždne... je to úplne iná atmosféra, všetko je pozitívne a skvelé. Každý má nejakú múdrosť, ktorú môže odovzdať, nielen o jazyku, ale aj o živote. Na toto leto budeš spomínať ako na najlepšie v živote, ver mi.

Čo by si povedal niekomu, kto váha, či má v lete cestovať do zahraničia?

No, ak si nie si istý, práve preto by si to mal urobiť. Akonáhle tam budeš, veci začnú dávať oveľa väčší zmysel.

Tu je niekoľko fotiek, aby si videl, ako si Cristina užila svoj pobyt v Oxforde.