Príbehy EF: Tuvali zo Švédska na EF Malaga

Tuvali sa v lete 2020 zúčastnila jazykového pobytu v Malage. Rozprávala nám o svojich najkrajších spomienkach z cesty a o tom, aké to bolo cestovať mimo Švédska počas pandémie Covid-19.

Prečo si sa rozhodla pre jazykový pobyt?

Jazykový pobyt som vždy chcela vyskúšať, pretože to vyzerá ako veľká zábava a rada skúšam nové veci. Rozhodla som sa len pár týždňov pred odchodom, takže to bolo rýchle rozhodnutie. Bolo to však jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Bola som unavená zo švédskeho chladného počasia a každodennej rutiny doma, takže keď som uvidela reklamu na jazykový výlet, hneď ma to zaujalo.

Išla si sama alebo s kamarátkou?

Išla som úplne sama, čo bolo rozhodnutie, s ktorým som spokojná. Tak si „nútená“ nadviazať kontakty s novými ľuďmi a nezostávať len pri svojich známych. Bála som sa, že sa s nikým nespoznám, ale hneď ako som prišla na letisko, cítila som sa dobre. Prvá osoba, ktorú som stretla, bola moja skvelá vedúca Andrea, ktorá bola vždy veľmi komunikatívna. Moja nervozita rýchlo opadla a keď som začala rozprávať s ostatnými študentmi, cítila som sa skvele.

Bolo ťažké rozprávať po španielsky?

Spočiatku to bolo trochu divné. Snažili sme sa hovoriť po španielsky čo najviac, ale keďže v našom ubytovaní boli aj anglickí študenti, s nimi sme väčšinou hovorili po anglicky. Počas skupinových aktivít sme sa však snažili čo najviac. Keď sa na to spätne pozerám, mám pocit, že moja španielčina sa veľmi zlepšila, keď som sa nútila hovoriť týmto jazykom.

Ako vyzeral typický deň v Malage?

V pracovné dni sme vstávali okolo 8. hodiny v mojom „apartmáne“. Deň sme začínali počúvaním hudby a tancom, aby sme sa úplne prebudili, zatiaľ čo sme sa pripravovali. Vždy som sa tešil na raňajky, ktoré som mal zvyčajne v podobe toastov s čokoládou (čo mi veľmi chýba). Potom sme sa ponáhľali do školy. Bolo fajn, že všetko bolo v našej rezidencii. Hodiny boli rôznorodé, ale zábavné, aj keď to môže znieť nudne, keď chodíte do školy. Nakrúcali sme filmy, robili ústne prezentácie, divadlo a najviac ma bavilo chodiť po meste a rozprávať sa s miestnymi. Nemyslela som si, že sa moja španielčina zlepší tak veľmi, ako sa zlepšila, takže to bolo super.

Po vyučovaní od 9 do 12 sme obedovali a oddychovali pred popoludňajšími aktivitami. Vo voľnom čase sme hrali basketbal, plávali v bazéne rezidencie, hrali rôzne hry a často tancovali s vedúcimi.

Aktivity sa vždy menili, ale všetky boli veľmi zábavné. Medzi moje obľúbené patrili rafting, vodné športy a hamam. Jedno viem určite – počas týchto troch týždňov sme sa nikdy nenudili!

Večer po večeri sme si hľadali vlastné aktivity, napríklad sme išli na zmrzlinu, hrali basketbal, futbalové turnaje proti iným krajinám alebo sme len tak oddychovali na balkóne u niektorého z nás.

Zákaz vychádzania bol o 23:00 a potom sme väčšinou zostávali vo svojich izbách.

Čo bolo na tvojom jazykovom pobyte najlepšie?

Všetko bolo magické; naozaj to bude spomienka na celý život. Zažila som úžasné veci, spoznala skvelých ľudí, dozvedela sa o novej kultúre a verím, že som aj ako človek vyrástla.

Som nesmierne vďačná za tento pobyt. Moji milí priatelia ho urobili výnimočným. Verím, že s väčšinou z nich zostanem priateľkou na celý život. Ale nemôžem zabudnúť na tú, ktorá všetko spravila stokrát zábavnejšie, našu úžasnú vedúcu Andreau. Všetkých nás rozosmiala svojimi vtipnými výstrelkami a úžasnou energiou, bola skutočnou entuziastkou, ktorá často chodila bosá. Pre výlet urobila veľa, od prvého dňa vytvorila súdržnú skupinu, ktorá sa na konci cítila ako veľká rodina. Nedokážem to všetko opísať slovami, ale všetko bolo jednoducho úžasné.

Aké to bolo cestovať počas pandémie?

Spočiatku bolo zvláštne a neznáme prísť do Španielska, kde sa s pandemiou zaobchádza inak. Museli sme stále nosiť masky, čo bolo nezvyčajné, ale po čase sme si na to zvykli a pre mňa to nebolo nič zvláštne. Ovplyvnilo to väčšinu vecí, napríklad naše aktivity. Napriek tomu mám pocit, že všetci boli takí šťastní, že mohli odísť, že sme si situáciu užili naplno. Hoci sme mnohokrát počuli frázu „la mascarilla, por favor“ (masku, prosím), myslím, že sme to zvládli dobre. V extrémnych horúčavách bolo niekedy ťažké nosiť masku, ale museli sme to akceptovať. Nakoniec to dopadlo dobre a myslela som si, že pred cestou to bude väčší problém, takže neboli žiadne väčšie ťažkosti.